Povrchne

Ľudia dnes milujú tvary, obrisy. Nezaujíma ich obsah, len to čo je z vonku.

Akurát včera som sa hlbšie započúvala do jednej piesne Eda Sheerana a uvedomila som si ako povrchne dnešný svet vníma človeka. Neplatí to samozrejme len o ňom. Ľudia sa zamilujú do tela, do peknej postavy, do svalov, do mäsa. Sme mäso. Dnes sa mäso obdivuje, alebo teda, kosti. Obdivujú sa kosti odeté v koži. A čím viackrát ohlodaná, zožratá, vypľutá, vydávená kosť je, tým lepšie. Nazývame to skúsenosti. Pritom to nie je nič.

Dnes sa na dušu nepozerá, dokonca sa na ňu ani neverí. Nedá sa nájsť v tele, tak tam logicky nie je. Je to len mozog. Svedomie si v dnešnej dobe dovolí Psychológia nazvať fenoménom. Ľudia sa dávno prestali pozerať do hĺbky. Milujú to čo môžu vidieť, ohmatať, ochutnať, čoho sa môžu zmocniť, čo môžu poškodiť, podupať. Duše zaživa odumierajú, zakrpacujú sa, lebo dnes sme tak naučení žiť. Povrchne.

Navyše každý, kto na to poukáže, kto sa vymkne štandardu je zakomplexovaný jedinec. Je to celkom vtipné, ale takto svet funguje, buď ideš s davom, alebo ťa zašliapneme, zadupeme, aby si nám nekazil našu ideológiu. Ľudia skrátka radšej olizujú, jedia, vracajú a zas jedia obaly od čokolád. Tým pádom sa ich obsah kazí, horkne, nekrotizuje, takže už aj keď ktosi odbalí čokoládu, nemá tam čo nájsť.